Každý z nás ju má, veľmi podobnú, no zakaždým inú. Dvojzávitnica dna, ktorá nesie každú vlastnosť našich organizmov, tvarovaná státisícmi rokov evolúcie a histórie našich predkov, zdedená po našich rodičoch. Kam sa bude ľudská genetická informácia uberať ďalej, ak ju už dokážeme laboratórne meniť a ako budú vyzerať deti našich detí? Ako sa diferencuje každou reprodukciou, repetíciou, ako ju ovplyvní ľudský zásah, ukáže ďaleká budúcnosť. Súčasťou budúcnosti budeme aj my, v prepise reťazcov našich deoxyribonukleových kyselín na svoje (prípadné) deti. Zväčšením úseku biologickej štruktúry dvojzávitnice, ktorá má v skutočnosti asi 2 nanometre na 7 m2 sa snažím upozorniť na veľkú tému, ktorej sa nevenuje veľa pozornosti.
Práca realizovaná na tému repetícia a diferencia na kolektívnu výstavu sirotinec_ V
